BRUSEL/LUXEMBURG (TASR) - Ministri životného prostredia členských krajín Európskej únie sa dnes na zasadnutí v Luxemburgu dohodli na spoločnej pozícii, s ktorou pôjde EÚ na decembrovú kodanskú konferenciu o klimatických zmenách.
 |
|
| Mesiac a pol pred kodanskou schôdzkou je EÚ zatiaľ bez dohody v otázke finančnej pomoci pre rozvojové krajiny v ich boji proti klimatickým zmenám. Rovnako zostáva nedoriešená aj otázka povolení na emisie skleníkových plynov, ktoré zostali nevyužité, a ktoré môžu krajiny predávať. Licence: Creative Commons Uveďte autora-Zachovejte licenci 3.0 Unported | |
| Foto: Matej Šiculiak |
Podľa švédskeho ministra životného prostredia Andreasa Carlgrena, ktorý dnešné rokovania viedol, tak EÚ vyslala jasný signál ostatným krajinám.
"Sme pripravení ukázať politické líderstvo potrebné na záchranu klímy a na dosiahnutie dohody v Kodani," vyhlásil švédsky minister v mene predsedníctva.
Podľa prijatých záverov má byť cieľom EÚ, aby rozvinuté krajiny ako celok z dlhodobého hľadiska zredukovali emisie skleníkových plynov o 80-90 percent do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Do roku 2020 majú priemyselne rozvinuté krajiny znížiť objem svojich emisií o 25-40 percent, v prípade rozvojových krajín má ísť o 15-30 percent. Emisie v medzinárodnej leteckej doprave majú do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 klesnúť o 10 percent a v lodnej doprave o 20 percent. Globálne otepľovanie treba udržať pod hranicou dvoch stupňov Celzia.
Ministri si takisto vyjasnili pozíciu týkajúcu sa boja proti odlesňovaniu a prínosu poľnohospodárstva a lesníctva pre dosiahnutie klimatických cieľov.
Mesiac a pol pred kodanskou schôdzkou je EÚ zatiaľ bez dohody v otázke finančnej pomoci pre rozvojové krajiny v ich boji proti klimatickým zmenám. Utorkové zasadnutie ministrov financií sa skončilo bez dosiahnutia konsenzu v tomto bode. Skupina nových členských krajín, vrátane Slovenska, vedená Poľskom, totiž požadovala, aby sa zohľadnila ich vlastná ekonomická situácia pri rozhodovaní o finančnej pomoci pre rozvojové krajiny. Tým sa má na realizáciu opatrení potrebných na boj proti klimatickým zmenám prispievať ročne sumou 15 miliárd eur (451,89 miliardy Sk) do roku 2020. Nové členské štáty okrem iného požadujú, aby boli príspevky pre rozvojové krajiny v prvých rokoch na dobrovoľnej báze.
Rovnako zostáva nedoriešená aj otázka povolení na emisie skleníkových plynov, ktoré zostali nevyužité, a ktoré môžu krajiny predávať. Disponujú nimi predovšetkým krajiny strednej a východnej Európy, ktoré trvajú na tom, aby tak mohli robiť aj po tom, ako vstúpi do platnosti dohoda z Kodane. Tá nahradí Kjótsky protokol, ktorého platnosť sa skončí v roku 2012.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) sla
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.